na Blog.cz

...

.....na plechu pri krbe! :-D

Aký sme zlatý...

Foto je sice rozmazané ale neva... :-D

Hi, everybody. Welcome to my blog. Aby bolo jasné: prihlasujem sa do jednej RPG hry -http://rpg-skola-noci.blog.cz - podľa románu Škola Noci ktorý teraz čítam. A pre upresnenie... Nemôžem sa od tej knihy otrhnúť, je to skvelé!!! :-D No tak, prihlásila som sa do tej RPG hry ktorú mi poradila Jaja a je to super... Zde (hore) my photo! Moje meno je Jasmin Ray podľa knihy ktorú píšem kde sa hlavná postava volá Jasmin Ray Black ale priezvisko Black mi už ukradla Jaj a tak len Jasmin Ray. Túto RPG hru odporúčam...

Ahojte, dnes sme boli so sestrou na baráku. To je náš akokeby druhý domček. A bolo tam jedno dievčatko ktoré si hovorí Melinka a na pohľad vyzerá ako anjelik. Bol tam aj Matúško môj bratranec ktorého mám moc rada a Melinkin brat Lukáško - ona mu hovorí Luky - ktorý stále iba fňukal "mamááááááááááá" a keď sa zobudil a plakal šla som ho utíšiť tak ma buchol a zas začal s tým "mamáááááááááááá". Fakt otravné. Melinka-anjelik zas zobrala striekočku a ja ťuťu som jej ukázala ako má s tým stiekať. Osudná chyba!!! Začala do mňa striekať a nie a nie prestať. Tak som sa naštala a schytila som tú striekačku a odhodila za kríky kde stál bazén pre malých. Ona zas začala vrešťať: "Poviem to mame, postúpam tú hlinu, si škaredá..." a tak ďalej. Jej vybrané hlášky... Potom zas ako anjelik odcupitala a tvárila sa na zožratie. "Ideme sa hrať" rozkázali mi a na zem hodila všetky deky a rozsypala všetky hračky. Ale potom si zmyslela že sa jej nechce hrať a rozhodla sa že ideme kukať film. Zapla som jej ten film a hneď ako som pustila začiatok zahlásila "Ideme sa hrať ". Tak som vypla telku a šla dole. Matúško ktorý vyliezol za nami hore schodmi sa samozrejme pošmykol a bum, bum a bum sa skotúľaľ dole. Začal hrozne plakať tak som k nemu prišla pobozkala ho na čelo a rázom prestal. Aspoň jedno decko sa vie chovať. Potom sa parta rozbehla von a prišla maminka. Super!!!!! Nikdy som si nemyslela že budem taká štastná keď príde pre mňa mama a chce ísť domov. Ale bola som... Melinka nás chvíľu nečakane pozorovala a potom znova zahlásila: "Chcem kukať film". Pribehla jej mamička a pustila ten film. Na moje reči z vlastnej skúsenosti že to nebudú pozerať nikdo nebral vážne to hneď ako to pustili zistili že mám pravdu. Melinka stala a proste len tak odišla. Ja som na ňu kukala ako na blázna že čo je to za decko ale ostatný sa tvárili akoby to bola samozrejmosť. Už sme sa chystali odísť keď som si uvedomila že musíme upratať. Melinka sa zas vrátila (tesne potom čo to vypli) a chcela kukať niečo iné. Ja som jej navrhla aby nám pomohla pozbierala to čo vysypala (ONA!!! a my to máme ešte zbierať....). Ona len zakričala: "Nie nechce sa mi" a odišla. a tak sme to vyzbierali a šli sme na bicykloch domov.

Ale dobrá vec je že sme sa kúpali...

Vaša Lady.Diamont :-D ...

(na fotke je z ľava do prava: moja sestra Lilly, Matúško a JA! ... samozrejme ani macík Štefko nemohol na fotke chýbať)

Na fotke je aj náš kocúr Garfild, domáci macko a sestrin psík... Podľa mňa sú vydarené a aký názor máte vy?

Ahojte prepáčte že som tu dlho nebola ale momentálne sa venuje tvorbe môjho new blogu. Predminulý týždeň mala moja sestra narodeniny a ako to dopadlo sa dočítate v tomto článku...

_______________________________

MŇAM! Pri pohľade na tortičku sa mi zbiehajú slinky...

______________________________________________________________________________________________

Hľavne by som sa chcela ospravedlniť že momentálne neobieham, mám polozastavené... Zastihnúť ma môžte na mojom druhom blogu no adresu vám nedám.. Takže prepáčte ale túto dobu budem neaktívna... Prepáčte...

Možno občas prihodím nejaký ten článok :-D

Vaša Ivane May Poky

Bolo raz jedno dievčatko, ktoré sa volala Ivanka. Toto dievčatko sa narodilo 5.7 a leto sa tým stalo jej NAJoblúbenejším obdobím roka. Má dobré priateľky, rodinu a žije si svojím vlastným životom. Hlava v oblakoch a ona lieta a lieta. To sa jej žije čo? A to dievčatko som ja, len o tom neviem. Už dávno som vyrástla, no práve v tomto období najviac spomínam na staré dobré časy ked som bola malá. Nemyslím tie ked som mala pár mesiacov. Spomínam na tie ked som ešte ako malá pobehovala... po záhrade, po poli - spoznávala škôlku, prvé triedy.... Verte alebo nie keby mi niekto ponúkol vrátiť sa so minulosti a začať znova. Zobrala by som to :-D Chcela by som sa vrátiť do doby ked som bola posledný rok v škôlke. Tam to všetko začalo.....

Ked som bola malá, stále so snívala. Vždy som túžila po tom, vyrásť a byť veľká :-D Táto vetička má 2 významy. Po 1. : Bola som vždy malá to je jasné ale na tom mi v prvých rokoch v škole nezáležalo (aspoň myslím - napamätám sa), o školke ani nehovorím... A po 2.: Chcela som byť dospelá, žiť vlastný život. O ktorom by som mohla rozhodovať len ja. Predstavovala som sa ako veľkou bohatou umelkyňou, ktorá žije v obrovskej Ville, ktorá má veľmi veľa izieb, v Paríži. Po pravde predstavujem si to dodnes a verím že sa mi to raz splní, ak sa budem snažiť. Možno si otvorím veľkoobchod alebo školu a budem žiť s verným (bohatým a pekným :D ) manželom. Babička mi vždy rozprávala že ako veľká sa vydám za princa a budeme žiť štastne až do smrti v láske. Vtedy som jej uverila a nie som si istá či aj teraz. Mojou najstaršou spomienkou ktorú si pamätám vdaka sebe a nie kôli fotkám je z doby ked som ešte chodila do škôlky. Neviem presne aký to je rok ale viem že to bolo možno týždeň pred škôlkou v prírode. Bolo to presne vtedy ked som sa šla okúpať a pamätám sa na to preto lebo to nebolo len tak. Vtedy akoby som začalo rozmýšlať. Akoby mi to všetko doplo. Všetko čo som chcela. Pre tých čo nechápu: začalo som sa zamýšlať nad svojím životom, nad osudom, budúcnosťou a prácou. To bolo len ničo k zamylseniu. Mojou dalšou spomienkou (tentoraz už rozumnejšou) bolo v dobe (tiež) škôlkovej :-D. Ked sme boli (už) v škôlke prírode. Bolo to vtedy ked pani učiteľka niečo rozprávala ale čítala listy, činiečo podobné... Sedela som vtedy na zemi a kreslila so do knižky ktorá v našej škôlke bola už veľmi veľa rokov. Odohralo sa to vlastne takto: Raz poobede p.u (pani učiteľka) povedala aby sme napísali listy rodičom. Ok, povedala som si a vytiahla čistú pohľadnicu ktorú mi dala maminka. Vypísala som všetky údaje a prikreslila mini obrázok. teraz sa čudujem že ako som vtedy mohla písať ked sme sa to ešte v tých časoch neučili (nemučili). Ale na to nezáleží. Hlavné bolo to čo som nakreslila dopredu. Nakreslila som hrad s erbom Pálfioucov a sochu jeleňa s kolesom. P.U sa to veľmi zapáčilo a tak mi navrhla aby som to nakreslila aj do vzácnej škôlkarskej knižky. Pravda je že ma v tej dobe všetci považovala sa maliarku. Veľa razy sme pracovali na nástenke. Pamätám si - podla zajaca viem vyzistiť že to bola asi niekedy na veľkú noc - ako sme pracovali na jednom diele. Ako som už spomenulo bol to zajačik na veľkom výkrese a okolo boli -------- (už neviem). Skrátka poprosili ma aby som toho zajaca nakreslila a oni len dokončia to ostatné. S kamarátkami sme sa často hrávali. Pamätám sa na nejaké naše hry. Asi pre mňa najzaujímavejšia bolo pre mňa tá ked som mohla spokojne vystrašiť a zabaviť. Táto spomienka je naozaj nevyriešená ale mám na to svoj názor. Neviem presne kedy to bolo ale viem kde sa to odohralo. Nemyslím tým škôlku ale presné miesto. Bolo to na školskom dvore za hlavným pieskoviskom pri kanály. Videli sme ako sa tam svieti. Tak sme sa hrali také hry na detektívov a bádateľov. Predsa len to bolo pre nás také neznáme. Predstavte si že poznáte kanál. Vždy ste si mylela že tade iba preteká voda a tak a zrazu vidíte ako sa tak sviete. Neboli sme hlúpe, vedeli sme že tak niekto je, nejaký robotník alebo tak ale chceli sme sa zahrať a tak sme tam strkali palice či niečo nedočiahneme a svietili doň baterkami. Postupom času sme spriadali plány ako vyhnať kostry mŕtvych mužov z kanálu von. Viem, mám fakt bujnú fantáziu. Nakoniec sa od toho odvodila nejaká divná predstava že tie kostry vylezú von a všetkých nás pozabíjajú a že ich musíme zastaviť. Ako sídlo ich pomocníkov sme označili dom viktoriánskeho pôvodu pravdepodobne z Anglicka niekedy na preleme 19. storočia. Bol pre nás fakt strašideľný. Mysleli sme si že tam bývajú duchovia. Hlavne preto lebo sme tam videli na Halloween svietiť sviečkami na balkóne ked sme vedeli že tam roky nikto nebýva. Vymysleli sme plán že zoberieme tony lepidla a vykradneme sa v noci von do toho domu a zalepíme všetky dvere aby sa ten duch nemohol dostať von. Takisto sme plánovali zalepiť ducha a prilepiť ho k stene. Ešte sme zažili veľa hier kým sme rozumovo dospeli čo sa stalo asi neiekedy na prelome 4. a 5. triedy v škole. Ešte by ste mali vedieť že sme sa vždy stažovali na veľkáčov zo školy že poobede chodia k nám do škôlky a ničia nám veci. No a teraz som veľkáčkou ja a malý škôlkari by sa mohli stažovať na nás. Ale majú pravdu. Často chodíme do školky. Prelezeme plot a hrávame sa na preliezkach. Ale nič zlého nerobíme a je mi lúto že škôlkari to zle chápu. Ale viem že to isté som robila ja ako škôlkarka. Tiež som sa hnevala na tých veľkých. Ked sme boli škôlke veľkou atrakciou pre nás boli smetiari. Často prechádzali školkou a mi sme im kývali. Spomínam si aj na to že už v tom veku som chcela byť samostatná a chcela som ráno chodiť do škôlky sama bez mojej mamy. Takisto to spomínam na vitie vencov a na rozlúčkový večer. Spievali sme jednu pesnučku ktorú si už nepamätám ale viem že keby som ju teraz počula bolo by mi smutno za škôlkou. Ešte niečo by som chcela podotknúť. Spomínam si že som v škôlke bolo zamilovaná do jedného chlapca ktorý s nami tento rok chodí do triedy. Volal sa Ondrej. Často sa mi o ňom snívalo ale zvičajne to bol jeden a ten isý sen. Nemávala som zlé sny iba jeden ma dosť často strašil. Bolo to o psíkovi mojej tety Lenky. Volá sa Leo. Nebol to žiadny horor. Bolo to krátke ale pre mňa nepekné. Videla som ho vo vani celého mokrého. Voda z neho stekala a niesom si istá či tam bola aj krv. Myslím že nie. Dalej o tom nebudem hovoriť. Ale nebolo to nič strašného. Mala som aj horšie sny o mojich miláčikoch. Mala som sen o svojich morčatkách: O Dodovi a o Karamelovi. V tom sne Karamel neviem ako vyskočil na vypínač, šmikol sa a padol. Padol na dlážku a začal mi miznúť pred očami. Naozaj mi nikam nezmizol ale zomrel (vo sne). Ale takou divnou smrtou. Začalo z neho striekať veľa krvy a tá vytekala až bola na zemi veľká mláka. A ako keby sa začal vyfukovať alebo čo. ako ked sa pomali vyfukoje nafukovačka alebo balón no bolo to proste hrozné. Ten sen bol tak živý. Nápodobne ako ten kde som bola adoptovaná. Ale to som odskočila od predošlej témy. Takže Ondrej do ktorého som bola sa mi často zjavoval vo snoch. Konkrétne v jednom a tom istom. Odohralo sa to tak že sme išli na kúpalisko v Senci - do toho aquaparku. Plávali sme spolu a potom nejako zvlážtne sa pod vodou objavil žralok. Pokúsal ma ale niečo také už sui to nepamätám. Sktrátka odviezli ma do nemocnice ktorá stála nesne vedľa bazéna. Začali ma operovať a potom sa tam objavila dalšia dôležitá osoba. Neviem kto to bol ale ten človek približne vo veku 12-16 rokov sedel na vozíčku alebo ležal na nosidlách alebo na posteli. Nazýval ma nejakým divným menom, rozprával sa s Ondrejom a tvrdil že som bojovníčka. Bol z nejakého karate klubu alebo čo a ja som nejaká karate mystická byosť :-D. Asi najko tako si na to spomínam. Je to rovnako bláznivý sen ako ten kde som bola s tarzanom ktorému jedlo samo pripravovalo. Chlebíčky s očičami sami naskakovali do hriankovača a prasiatko do trúby. Mala som ešte veľa divných snov a spomienok. Občas som si zapamätala niečo napodstatné a to podstatné nie. Napríklad si pamätám na svoj prvý karneval ktorý sa nikdy nekonal lebo som ochorela (zvláštne je že som nebola na svojom prvom karnevali ani na tom poslednom). Bola som veľmi smutná lebo som mala proíchystaný kostým čarodejnice na ktoro msom dlho pracovala. Vyrobila som si prútik, klobúk a zo starých šiat kúzelnícky odev na ktorý mi mamka našila moje pracne vystrihnuté hviezdičky. Ale na tie karnevale čo som na nich bola tak na to si nespomínam. Taktiež si nespomínam na svoje škôlkárske učiteľky. Iba mylsím že sa jedna volala Jana alebo tak nejak, mala červené vlasy alebo tak nejak a mala veľmi rada nezbedních chlapcov než malé pokojné dievčatká. Takže jak som už povedala nespomínam si na žiadne učiteľky okrem Janky alebo ako sa volala tá čo nás učila v poslednom ročníku. Ale pamätám si našu riaditeľku škôlky. Viem si ju presne predstaviť ako stojí predo mnou: všetky črty do písmena. A tie žsi spomínam na niečo tak nepodstaté ako to že sa nám na jednej besiedke vybil foťák a nemohli sme fotiť alebo sme mali plnú pamäť. Tak to bola škôlka...

Môj školársky život bol ešte pestrejší ale nebudem to všetko vypisovať. Pamätám si prvý deň školy. Sedeli sme vzadu v jedálni a riaditeľka niečo rozprávala. Vtedy nás začali rozdelovať do tried. Popravne vedela som už kam patrím. S dedkom sme sa ešte v lete chodili skoro každý deň pozerať či sú na škole vyvesené ozanamy kto je v akej triede. Na zápis sme šli dosť neskoro a tak sme si mysleli že ma šupnú do poslednej triedy. Nakoniec som ale skončila v áčke :-D. Riaditeľka čítala mená a mali sme sa zoznámiť s novou učiteľkou. Vtedy som nechápala že nás bude učiť celé dva roky. Predtým som si školu predstavovala ako najakú temnú miestnosť kam musím chodiť a budú nás mlátiť palicami a podobne ako som to videla vo filmoch.Takže ked ma riaditeľka vyvolala trochu som zmetkovala a šla som za našou navou učiteľkou podala som jej ruku a rýchlo som sa vrátila k babke. Tá ma poslala späť že sa mám držať ostatných žiakov a mám zostať u učiteľky. Tak sme išli. Dačo sme tam preberali a tak. Viem že som na desitu dostala banán. Teda aspoň myslím. Neviem prečo ale pamätám si to. Iné deti šli na obed - ja nie! Šla som až na druhý deň. Prvé roky boli fajn. Zo začiatku sme len písali do takých zošitov a učili sme robiť čiarky a podobne. Neskoršie sme začali brať písmená a postupne sme čítali z čítanky. Viem že som chýbala ked sme preberali K a nevedela som ho správne napísať písaným :D.

Našou tedajšou učiteľkou bola DANIELKA. Nikdy na nu nezabudnem.... Bola to najlepšia učiteľka pod slnkom. Hrala sa s nami, kreslila postavičky s písmenkami, vytvárala zábavné vecičky aby sme mali dobrú motiváciu do učenia. Viem že na akadémiu (to je také predstavenie ktoré sa koná na konci roka kde každá trieda predvedie nekajé predstavenie - podobne ako v škôlke besiedka) sme si nacvičili taký tanček na pesničku "Pes a Mačka". Stále sa tam opakovalo: Pes a mačka, pes a mačka, to je veľká naháňačka a stále dookola :D. Podla toho sme sa aj tak zahrali. Ja som hrala mačičku a kamarát Filip zas psíka. Julka a ... (už neviem kto...) boli mačiatka a niektorý chalani hrali veľkých zlých psov. Hrávali sme sa na koberčeku v našej triede. Boli to zlaté hry ktoré mi veľmi chýbajú. Čas plinul a nastal koniec roka. Báli sme sa že Danielku stratíme lebo sa rozhodla že radšej zostane s jedným žiakom čo prepadol a bolo nám to hrozne lúto. V septembri sme znova nastúpili do školy. Na moje velikánske prekvapenie Danielka bola znovu našou triednou. Asi by ste mali vedieť že Danielka bola najmladšia učiteľka na škole a tým aj nakrajšia a k detom najbližšia. Som veľmi veľmi rada že sme práve ju dostali za učiteľku. Asi sa čudujete že učiteľku volám krsným menom - Danielka. Jej priezvisko je Stančíková (rozvedená Rozsívalová). Asi som vás teraz trochu splietla. No... jej rodné meno je Stančíková a to jej myslím zostalo dodnes. Ked sa stala našou učiteľkou bola slobodná. Asi niekedy v druhej triede sme sa dozvedeli že má priatela a ten často zavítal sem k nám do školy... Na konci roka sa vzali. Danielka nás všetkých pozvala na svadbu a kedže jej priateľ bol Čech prestahovala sa do Brna. Teraz robí učiteľku tam a myslím že je štastná. Rozviedla sa a teraz má nového priateľa. Prajem jej to... Ale videla som jej new profilové fotkyna FACEBOOKU a dosť ma to zarazilo. Učiteľka sa dotí ako Cherry Stella. Komplet Porno :-D. Také akty. Ved uznajte sami: http://www.facebook.com/profile.php?id=1630252193&ref=ts. Alebo si zapnite FACEBOOK a vyhladajte si Danielu Stančíkovú a hladajte akty - to bude ona! Ale o tom som nechcela hovoriť. Danielka bola veľmi milá učiteľka. V druhej triede na čítaní sme sa zhodli na tom že by sme mohli písať zlomjazýčky. Tento nápad sa samozrejme ujal a mi sme začali písať. Dávali sme ich Danielke a na začiatku hodiny sme ich čítali a opakovali :D. Na konci druhého ročníka bola na stole P.U. Danielky veľká hromada lístkou. Nevedeli sme čo s tým. Danielka dostala nápad. Dlho sme o ničom nevedeli a tak sme zabudli. P.U. Sneidertová (neviem ako sa to píše ale číta sa to Šnajderová) naša tridna učiteľka v 3. triede (3.A) bola tiež veľmi milá. Veľa krát sme si niečo zabudli a odpustila nám to. Teda skôr mne. Žiaci zvyčajne ked nemali domácu úlohu vyhovorili sa že stratili zošit. U nás v triede je tiež taký chalan volá sa Sergej (podaktorý mu hovoria "ser ti gej" hoci len zo srandy ale neni to pekné) a on neodovzdá projekt a ked sa ho učka spýta tak povie: "ale ved ja som ho odovzdal" a niečo v tom zmysle. Je zvláštne že sa mu vždy strácajú projekty nemyslíte? Vrátime sa radšej k téme. Jednému dievčatu sa to nevyplatilo. Neviem kto to bol ale pamätám si že sa ospravedlňovala že nemá zošit a niekto povedal že ho videl. A tak sa začali hádať. P.U. sa čla pozrieť do jej tašky a nakoniec ho našli. Chudáčik dievča si vymyslelo veľa výhovoriek ale aj tak (myslím) dostala za 5 (alebo poznámku). O pani učiteľke S. by ste mali vedieť ešte niečo... učí hudobnú podobne ako naša terajšia triedna Seifertová (čítaj Sajfertová). Na slávika (ktorý mimochodom vyhrala moja sestra Lilly a 13.5.2011 -čo je DNES- šla reprezentovať našu školu) P.U. Sn. a P.U. Se. (Snaiderova a Seifertova) boli v porote.Je zvláštne že naše učky (skoro) všetky sa začínajú na S. Stančíková, Snaiderová, Seifertová... Okrem Holováčovej ktorá nás učila v 4. triede. Ona má povesť zlej učiteľky. ale nini taká hrozná, je docela milá (naozaj som to napísala???) a je hlavne neporiadníčka. Viete aký má v skrinke bordel? July a Alžbetka ta upratovali a viete čo tam ešte našli okrem papierou a tak? Zabudnuté vložky... Vidno že pani učiteľka si tam dlho neupratovala. Ale naozaj je fajn. Účila taký krúžok na ktorý som chodila vrámci ktorého sme aj s triedou šli do Rakúska na súťaž. Mylsím že sa ten krúžok volal "malý záchranári alebo niečo také". Lily vtedy ako druháčka chodila na kurz "malý zdravotníci" čo bolo podobné preto lebo to viedla jej triedna. No bolo vidieť že ju to nebavý. Mne môj krúžok bavil a na súťaži sme vyhrali myslím 4. miesto alebo tak niak. Ako zahraničný sme vyhrali 2. miesto. 1. boli maďari. Bolo tam fajn. Ale bola to divná škola. Miesto jedálne tak bol iba malý pult a tam podávali na papierových táckach hoddogy. No, keby toto dávali v jedálni tak by som sa zbláznila. Ale bolo fajn. Mám otiaľ tričko na pamiatku ale neviem kde je :D .... Ešte sa stalo veľa zaujímavých vecí ale nemôžem to tu vypísať všetko... Polovica z vás si to zas neprečíta ale mne to už nevadí. Som rada že chodíte na môj blog :-D.

Dúfam že si aj moja sestrička užije toľko čo ja. Veľmi jej to prajem. Dnes ako som už hovorila ide na ten Slávík. Možno teraz stojí na pódiu a spieva tak ju prosím podporte a držte jej palce ako ja vždy držím vám... Často zlobí a je hrozná ale pravda je že ju mám moc rada....

No naozaj to nieje taký anjelik za akého sa pretvaruje...

Ale mám ju rada a neprekážami že je v určitých ohľadoch lepšia (napr. spev - no a ja zasa vynikám v maľovaní) a krajšia. Je fotogenická... (Priškritým toho kto bude tvrdiť opak!)

Lilly sa nenechá ničím zastrašiť to je jasné. Ale ísť s ňou do tábore je hrozné. V jednom tábore (v jej prvom) v Rozprávkove sme boli spolu s Lilly. Cestovali sme autobusom a potom nás rozdelili do izieb. Ja som sa dostala k takým starším dievčatám.. Lilly zas k tým malým... Poprosila som vedúcu čo by ma nemohla premiestniť ved máme s Lilly jeden kufor. Nakoniec ma premiestnila no Lilly nebola zrovna nadšená lebo som sa vymenila s dievčatom s ktorým sa skamarátila. Ja som zas stretla Natálku to najkrajšie, najzlatšie a najrostomilejšie dievčatko aké ste kedy videli (nepočítam Lilly ked bola malá...). Hrali sme sa na rodinku: ja som bola mamička a ona dcérka. Neskôr do našej rodinky pribudol aj otecko. Bol to moc milý chlapec. Rozdelili nás do družstiev ale to naše sa neskôr rozpadlo a prišiel chlapec (už si vážne nepamätám ako sa volá tak mu dám prezívku otecko, OK? ...) a povedal že by ste mohli spolu otvoriť skupinu a tak sme sa skamarátili. Naša rodinka (ja, Natálka a otecko) sa často spolu hrávala ako naozaj. Otecko doniesom často nejaké hry a spolu sme sa zahrali. Chodili sme na precházky a spolu sme vyhrávali súťaže. Lilly bola akože staršia sestra Natálky (hrala teenagera) a do našich aktivít sa moc nezapájala. Chodila sa hraľ s inými dievčatali a na nás vtedy kašlala. Nevadí mi sme boli rodinka a tak sme aj zostali. Pamätám sa ako mi raz otecko povedal: Pozri mamička asi budeme mať dalšie dieťa. pre tých čo nerozumeli tak ukazoval na jendo malý štvorročné dievčatko s ktorým sa skamarátil. Nechcela som aby niekto nahradil Natálku ale ani aby sme sa hádali a potom rozviedli a tak sme to nechali. Viete ako má byť nejaká tá nočná výprava? No tak na tento sa mala zúčastniť len ten najstarší odiel do ktorého som mimochodom patrila (aj otecko). Lilly bola v 1. odieli ako ako tak rozmýšlam tak asi aj Natálka. Ked mala nastať tá osudná výprava vedúci nám povedali že vonku sú besné líšky a výpravu musíme zrušiť. No pozvali nás neskoro večer dole a každýmu objednali kofolu. Vtedy som sa cítila veľká ako jedna z nich. V noci hore, rozprávame sa, popíjame (naštastie len kofolu :-D) a tak... Nebolo to 1. krát čo som šla tam dole. raz ma hrozne bolelo brucho a nevedela som zaspať. Tak som šla dole za nimi a povedala im to (a veľmi som sa bála pretože na chodbe nikto nebol, nič nesvietilo a bola to tmavá, dlhá chodba a strmé shodisko - bola tam tma a bola som malá). Bolo tam fajn a to nehovorím len o tej nočnej zrušenej výprave. Ale celkovo ten tábor. Poc si ho nepamätám ani výzory ludí ani hlasy či mená ale pamätám si udalosti. Aby som vám to dokázala pripravila som si 3 spomienky. Napr. po 1.: Pamätám si že jedny dievčatá( mali asi 10, 11 rokov) ... -Tá staršia bola myslím dcéra zdravotníčky!- to tak oni napísali do obálky niečo ako "Milujem ťa" a podobne a dali to do pošty a akože od toho chlapca pre mňa. Vlastne som od neho dostala list ale len niečo tipy "si super kamarátka". Moja 2. spomienka je na našeho superného vedúceho... Bol fakt božský. Cestou autobusom predsteral že je vodník a hral s nami všelijaké hry takže sme sa nenudili. Mať ho za vedúceho oddielu bola vážne výhra.. A nám sa to poštastilo. Napr. sme si mali určiť klubovú pesničku ale žiadna sa nehodila k našepu názvu "Vodníci" a tak sme si ju sami zložili.Viem že tam bolo niečo ako...

A tak... 3. spomienka bola na Natálku a otecka zároveň. Aká sme boli super rodinka. Náš klub striedal rôzne názvy. Napr. rodinka úžastných a podobne... Pamätám si ako som Natálku učila napísať jej meno. Docela jej to šlo. Medzi naše rodinné aktivity patrilo aj učenie chodiť po tičy. Mne to išlo asi najlepšie no otecko ma musel držať aby som nespadla. Nakonci tohoto tábora sme sa všetci tak lúčili že až to v srdci zabolí...

_______________________________________________________________________________________________________________

Pri počítači, nikto nás neotrhne...

________________________________________________________________________________________________________________

Na sparnom horúcom dni... vidno aká som červená bolo mi vtedy teplo a predsa som si dala bundu... No to je moja logika... No, povedzte som ja normálna??? Ale vyzerám dobre :-D - pekný strom v pozadí...

________________________________________________________________________________________________________________

Pre mňa tipycké... Zas kukám mimo...

________________________________________________________________________________________________________________

Na výlete so školou...

________________________________________________________________________________________________________________

Len niečo z mojej minulosti... Nevadí mi ak ste to nečítali ale myslím že by som bol fakt pekný príbeh...

Chcela by som tento článok venovať môjej lásky... Jedinému mužovi ktorého milujem. Mám ťa veľmi veľmi rada Matúško a vždy budem.... :D Maj sa krásne...

Tak pá... Idem za tebou pretože sa mi cnie... Inak som chorá a idem k babke. Dúfam že tam budeš...

Moja IKONA:

Do projektu u Dragell - http://in-my-own.blog.cz

Vše NAJ praje... Ivane May Poky

Konečne som tu. Dlho som sa sem chcela vrátiť. Minulý rok som tu bola v tábore. Ešte tu mám zoznam s portrétmi môjho družstva. Idem pohľadať či tu neni niekto známy. "Á, táto by tu mohla byť..." hovorila som si sama pre seba... A zrazu niekto prebehol. Známa tvár, vlasy len si spomenúť odkiaľ ju poznám... A vtedy sa mi vyjasnilo. Bola to moja spolužiačka Lucka (Poláková). Všimla si ma ale nič nepovedala. V tom sa zvrtla a vrátila sa ku mne. "Ivi, musíš ísť so mnou..." zakričila a rozbehla sa. Išla som za ňou a skoro ma zahltili plamene. Videla som horiace auto a svoju rodinku. Nebála som sa ani nič také len som ta stála a pozorovala. Po chvíľe čakania som sa k nim rozbehla a myslela som na to že je to len hra. Predstierala som zakopnutie a po tom sa sa hrdinsky zdvihla a šla im pomôcť. Potom niečo zobrali a odišli z auta. V tom celé zbľklo. Vtedy som sa konečne prebudila a s tým i môj strach. "Vybuchne to" zvolala som ale nikdo ma nepočúval. "Musíme bežať" skúsila som to po druhé a už som nečakala na ich odpoveď a rozbehla som sa preč. Mama bežala za mnou. "Počkaj" kričala ale ja som šla ďalej. "Nezáleží na mieste horí všade!" A vtedy som videla že má pravdu. Ocitli sme sa na záhrade u nás pri baráku. Mala pravdu horelo všetko... Aj hojdačka aj záhony aj pieskovisko (to odkiaľ sa tu vzalo???)... Proste všetko. "Vybuchne to" kričala som: "Musíme odísť....". Ale všade kam som šla horelo. Vrátila som sa k mame a schovala sa. Ani sa nepohla len sledovala okolie. A zrazu všetko buchlo. Ako by sa spomalil čas... Zniesli sme sa do vzduchu pri tlaku ktorý nás obklopoval. Zbadala som že mama horý. Nebol to nijak pekný pohľad ale ako by mi niečo našepkávalo že to bude v poriadku. Videla som že to isté sa deje aj mne. Potom ako keby nebolo ani stopy všetko prestalo a nás to hodilo na zem. Boli sme celý a v poriadku ale nešlo mi to do hlavy. Ako sa to stalo?...

..........

A vtom som sa zobudila... Bol to len sen. Ale bolo mi divné že to bolo také živé a že si to celé pamätám, úplne celé.. už prešla asi hodila od toho sna ale pamätám si ho dôkladne... Čo to mohlo znamenať? To bola 1. záhada: divný sen, ktorú si pamätám úplne celý lebo bol tak živý... Prečo? Mojôu druhou záhadou je ......... je ... ... ...! to je zvláštne nemôžem si spomenúť ved teraz som to mala na jazyku. Čo to bolo? .... Dajte mi prosím chvíľu určite si spomeniem... AHA už viem! Mala som nastavený budí, nastavený bol aj kuchynský budík, veľa razi mi volali, určite ma budila maminka aj tatinku možno aj sestra ale ja som sa nezobudila... Mala som tento sen ako by niečo predpovedal a potom som sa zrazu zobudala. Nič ma nezobudilo to ja sama. Proste ako by som zrazu otvorila oči a posadila som sa. V okamihu som vedela že to bol sen. A nebola som vôbec unavená... "Bože, ja mám ale fantáziu." povedala som si sama pre seba... Čo to mohlo znamenať? Stále mi táto otázka vybruje v hlave v ktorej mi lietajú tri veľké otázniky? Je tento sen nejakým varovaním??? .....

Tento obrázok som fotila na flóre 2011 a je pod mojím dozorom. Ak uvidím niekoho ako mi spopíruje a privlastný otrhnem mu hlavu ale tentoraz nežartujem...

Ešte by ste mali vedieť že po tom sne sa mi akoby sníval taký polosen. Nebolo to potom akoby sa mi vnívali naraz. Bola som so sestrou a s Jajou (lasky-jane.blog.cz, jaja-15.blog.cz) na výlete. Bol tam aj kameraman a pár ludí. Bombu sme sali do nádrže s benzínom. A veľký knôt sme tahali po benzínovej mláke.... Samozrejme nie celý... Časť ktorú sme šli zapáliť bola nedotknutá. Potom to už šlo ľahko. Nasadli sme na formulku a fujazdili sme sa skovať. Došli sme k veľkej priepasli kde bol rebrík vyliaezla som na ten rebrík a šla som už do vopred pripravených kabínok. Potm to začalo pomaličli vybuchovať a to bol pre nás signál. Kamerka namontovaná na rebríku všetko natáčala a postupne snímala zároveň. Vtedy nastal osudný buch a explózie a ja som ešte stihla zakričať: "Pozor nech vás to neuhodí, nech nedostanete otraz pozgu alebo nech vám neuhoria vlasy či vôbec vi celý...." (Prisahám že som to zakričala... aj tento sen bol podobný... živý a do teraz si ho komlet pamätám.) Všetke sme to nasnímali a pak sa šlo domov....

PS: Dakujem za prečítanie... Lúči sa s vami vaša Ivane May Poky :-D

PSS: Pre túto fotku platí to isté... Nerada sa ta podpisujem...

Hi everybody, how are you? I'm fine, thank you. V piatok som bola s granny (babka) a jej partičkou (dedko, teta Marika, teta Aňa z Česka) na výstave kvetín zvanej Flóra v novopostavenom areály INCHEBA. Cestou som videla jedno dievča ktoré sa podobalo na moje LOVE SB (Sister Site) a tým konkrétne myslím jednu super blogerku ktorá vedei jeden z NAJlepších blogou ktoré čítam a pravidelne obieham. Myslím že už tušíte kto by to mohol byť a tý čo tipujú SCH majú pravdu je to Ashley. No nehovorím že som ju tam naozaj videla to by bola fakt náhoda :-D. Ale podobala sa na to dám krk. A ked už hovoríme o podobe u nás v škole je tiež také dievča ktoré vyzerá presne ako ona. Ale nebojte sa aj ja mám dvojníčky (asi každý ich má). Hovoria mi že vyzerám ako jedno dievča ktoré sme preberali na angličtine a určitý čas ma prirovnávali k Celeste Buckingam zo Superstar. Možno o tom napíšem článok s názvom dvojníčky alebo by som mohla napísať o Katkinej (spolužiačka) teórii o paralérnych vesmíroch. Je to fakt zaujímavé... Ale nehovorte jej to :D! Takže kde sme to skončili??? Aha už viem... Takže šla som na tú Flóru, samozrejme deň predtým som sa s dedkom stavila že ma mama pustí o 5 euro. Mama ma nakoniec pustila takže som ich vyhrala. Práve sme boli v MCdonalde ked sme začali stávkovať. Vtedy mi dedko povedal že ak vyhrajem tak mám prísť ráno o 7:45 pred ich dom. Večer som si povedala ved čo na čo si budem natáčať budík aj tak ma ráno niečo zobudí skôr ako ten budík vôbec zazvoní a tak som di ho nenastavila. A hádajte čo? Zaspala som... O cca. 8:00 ma zobudil tatko že dedko tam na mňa čaká a že už by rád šiel a nestihne to a hento... Tak prišiel sem pred barák aj s babkou, ja som na seba rýchlo hodila módny kabátik, lesklé farebné tričko a rifle a trielila som dole. Dedko šiel najprv na barák ( čo je mimochodom náš druhý dom... teda dom dedkových rodičov kde sa často stretávame, prespávame a tak dalej... ) niečo urobiť, potom na stanicu vyzdvihnúť tetu Mariku a tetu Aňu. Došli sme do INCHEBY predtým sme polhodinu krúžili a hladali vchod a presto sme museli čakať kým nám otvoria. Bolo tam krásne to musím uznať hoci som čakala niečo viac... Ked som bola menšia šli sme s babkou na výstavu kvetín do Rakúska. A ako hovoria Češi: To bylo neco :D! No nevadí... Pofotila som veľa fotiek a tie vám potom ukážem... Zatiaľ sa majte fajnovie...

Všetko najlepšie k narodeninám...

Hojky, blogerky. Najprv sa vám musím podakovať za veľkú návštevnosť. Predvčerom som mala 147 ludi a dnes (teda vlastne včera) ?

Tak vám musím veľmi veľmi podakovať. Želajte si čo chcete, aj reklamku... A dúfam že sa to bude ešte zvyšovať.

A do tej fotografickej súťaže som poslala tieto dve fotky:

Neviem si medzi nimi vybrať. Nevadí :-D Nejako to už vymyslia. A ked nie tak mi poradte ktorá je NAJ!

Dakujem.... Vaša Ivane May Poky :-D

PS: Ked som bola malá...